第 9 階 第 9 課 婚禮的習俗
-
Pararamoday han no 'Amis' ko mipataloma'ay.
阿美族人講結婚典禮就是"使成為夫妻"的意思。
pararamo~uɬ~ɮaj ħan no~u ʡamisʡ ko~u mipataɾo~umaʡaj.
逐詞(6 個)
- Pararamoday 使成為夫妻
- han [虛]是
- no [屬]
- 'Amis 阿美族
- ko [主]
- mipataloma'ay 結婚禮
-
Ano ira ko pataloma'ay a demak i niyaro', o tata'angay a demak no ngangasawan konian.
部落裡有人舉行結婚,是整個氏族的大事。
ano~u ira ko~u pataɾo~umaʡaj a ɬ~ɮəmak i nijaro~uʡ, o~u tataʡaŋaj a ɬ~ɮəmak no~u ŋaŋasawan ko~unian.
逐詞(15 個)
- Ano 如果
- ira 有
- ko [主]
- pataloma'ay 結婚的
- a [連]
- demak 事情
- i [介]
- niyaro' 在部落
- o [受]
- tata'angay 非常大的
- a [連]
- demak 事情
- no [屬]
- ngangasawan 氏族
- konian 這個
-
Mipatala to siraw ato ^ecaw ko loma' no mipataloma'ay to malininaay.
舉行婚禮的家裡會準備鹹豬肉和糯米酒宴請親友。
mipataɾa to~u siraw ato~u ʔəʦaw ko~u ɾo~umaʡ no~u mipataɾo~umaʡaj to~u maɾininaaj.
逐詞(11 個)
- Mipatala 準備
- to [受]
- siraw 鹹豬肉
- ato 和
- ^ecaw 糯米酒
- ko [主]
- loma' 家
- no [屬]
- mipataloma'ay 結婚的
- to [受]
- malininaay 親友
-
Masasipakadang, pafati, pacangaw ko mipataloma'an.
舉行結婚典禮的要交換手環、戒指、項鍊等定情物。
masasipakaɬ~ɮaŋ, pafati, paʦaŋaw ko~u mipataɾo~umaʡan.
逐詞(5 個)
- Masasipakadang 交換手環
- pafati 戒指
- pacangaw 項鍊
- ko [主]
- mipataloma'an 結婚的
-
Palimo'ot ko faki a somowal, mapalemed no finawlan cangra.
伯父會給他們訓話,族人會給他們祝福。
paɾimo~uʡo~ut ko~u faki a so~umo~uwaɾ, mapaɾəməɬ~ɮ no~u finawɾan ʦaŋra.
逐詞(9 個)
- Palimo'ot 訓話
- ko [主]
- faki 伯父
- a [連]
- somowal 說話
- mapalemed 被祝福
- no [屬]
- finawlan 族人
- cangra 他們
教材來源
族語E樂園 ePark(來源網站)
授權:CC BY-NC-SA 4.0
Indigenous Languages Research and Development Foundation. (2020). 族語E樂園. https://web.klokah.tw/