臺灣本土語言

第 9 階 第 9 課 婚禮的習俗

播放速度
  1. Pararamoday han no 'Amis' ko mipataloma'ay.

    阿美族人講結婚典禮就是"使成為夫妻"的意思。

    pararamo~uɬ~ɮaj ħan no~u ʡamisʡ ko~u mipataɾo~umaʡaj.

    逐詞(6 個)
    • Pararamoday 使成為夫妻
    • han [虛]是
    • no [屬]
    • 'Amis 阿美族
    • ko [主]
    • mipataloma'ay 結婚禮
  2. Ano ira ko pataloma'ay a demak i niyaro', o tata'angay a demak no ngangasawan konian.

    部落裡有人舉行結婚,是整個氏族的大事。

    ano~u ira ko~u pataɾo~umaʡaj a ɬ~ɮəmak i nijaro~uʡ, o~u tataʡaŋaj a ɬ~ɮəmak no~u ŋaŋasawan ko~unian.

    逐詞(15 個)
    • Ano 如果
    • ira
    • ko [主]
    • pataloma'ay 結婚的
    • a [連]
    • demak 事情
    • i [介]
    • niyaro' 在部落
    • o [受]
    • tata'angay 非常大的
    • a [連]
    • demak 事情
    • no [屬]
    • ngangasawan 氏族
    • konian 這個
  3. Mipatala to siraw ato ^ecaw ko loma' no mipataloma'ay to malininaay.

    舉行婚禮的家裡會準備鹹豬肉和糯米酒宴請親友。

    mipataɾa to~u siraw ato~u ʔəʦaw ko~u ɾo~umaʡ no~u mipataɾo~umaʡaj to~u maɾininaaj.

    逐詞(11 個)
    • Mipatala 準備
    • to [受]
    • siraw 鹹豬肉
    • ato
    • ^ecaw 糯米酒
    • ko [主]
    • loma'
    • no [屬]
    • mipataloma'ay 結婚的
    • to [受]
    • malininaay 親友
  4. Masasipakadang, pafati, pacangaw ko mipataloma'an.

    舉行結婚典禮的要交換手環、戒指、項鍊等定情物。

    masasipakaɬ~ɮaŋ, pafati, paʦaŋaw ko~u mipataɾo~umaʡan.

    逐詞(5 個)
    • Masasipakadang 交換手環
    • pafati 戒指
    • pacangaw 項鍊
    • ko [主]
    • mipataloma'an 結婚的
  5. Palimo'ot ko faki a somowal, mapalemed no finawlan cangra.

    伯父會給他們訓話,族人會給他們祝福。

    paɾimo~uʡo~ut ko~u faki a so~umo~uwaɾ, mapaɾəməɬ~ɮ no~u finawɾan ʦaŋra.

    逐詞(9 個)
    • Palimo'ot 訓話
    • ko [主]
    • faki 伯父
    • a [連]
    • somowal 說話
    • mapalemed 被祝福
    • no [屬]
    • finawlan 族人
    • cangra 他們

教材來源

族語E樂園 ePark(來源網站

授權:CC BY-NC-SA 4.0

Indigenous Languages Research and Development Foundation. (2020). 族語E樂園. https://web.klokah.tw/