第 9 階 第 9 課 婚禮的習俗
-
o Tao rana do Pongso am, ipanirisiring no inyapowan da o anak da mahakay a meysomeksek jira mavakes.
達悟族人嫁娶,要經雙方父母談過。
o~u tao~u ɻana ɖo~u po~uŋʂo~u am, ipaniɻiɕiɻiŋ no~u injapo~uwan ɖa o~u anak ɖa maɰakaj a məjʂo~uməkʂək ʥiɻa mafakəʂ.
逐詞(18 個)
- o [主]
- Tao 達悟族
- rana 已經
- do [處]
- Pongso 島嶼
- am [助]
- ipanirisiring 商談
- no [屬]
- inyapowan 雙親
- da [代]
- o [主]
- anak 小孩
- da [代]
- mahakay 男生
- a [介]
- meysomeksek 嫁
- jira 他們
- mavakes 女生
-
no amyan so macivahavahay do ili am, rako a vazey da ori no meyciarowa so vahay.
部落裡有人結婚,是兩個親家族的大事。
no~u amjan ʂo~u maʨifaɰafaɰaj ɖo~u ili am, ɻako~u a faɻəj ɖa o~uɻi no~u məjʨiaɻo~uwa ʂo~u faɰaj.
逐詞(16 個)
- no [屬]
- amyan 有人
- so [斜]
- macivahavahay 結婚
- do [處]
- ili 部落
- am [虛]
- rako 大
- a [虛]
- vazey 事情
- da [代]
- ori 這樣
- no [屬]
- meyciarowa 兩家
- so [斜]
- vahay 事情
-
no mapapen o anak a mahakay am, manotong so asa ka kama a soli, aka no among, am viney.
新郎的家裡會準備大鍋的芋頭及魚和肉。
no~u mapapən o~u anak a maɰakaj am, mano~uto~uŋ ʂo~u aʂa ka kama a ʂo~uli, aka no~u amo~uŋ, am finəj.
逐詞(18 個)
- no [屬]
- mapapen 娶新娘
- o [主]
- anak 小孩
- a [介]
- mahakay 男孩
- am [虛]
- manotong 煮
- so [斜]
- asa 一
- ka [連]
- kama 大鍋
- a [介]
- soli 芋頭
- aka no 及
- among 魚
- am 及
- viney 豬肉
-
o tamtamek am, manoma itoro do inyapoan no mavakes.
定情物要事先給女方家長。
o~u tamtamək am, mano~uma ito~uɻo~u ɖo~u injapo~uan no~u mafakəʂ.
逐詞(9 個)
- o [主]
- tamtamek 定情物
- am [助]
- manoma 先
- itoro 給
- do [處]
- inyapoan 父母
- no [屬]
- mavakes 女生
-
o inyapoan am, manlanlag no anak da ka nanao da sira.
新郎父母會給他們訓話,給他們祝福。
o~u injapo~uan am, manlanlag no~u anak ɖa ka nanao~u ɖa ɕiɻa.
逐詞(11 個)
- o [主]
- inyapoan 父母
- am 呢
- manlanlag 祝福
- no [屬]
- anak 孩子
- da [代]
- ka [連]
- nanao 教導
- da [代]
- sira 他們
教材來源
族語E樂園 ePark(來源網站)
授權:CC BY-NC-SA 4.0
Indigenous Languages Research and Development Foundation. (2020). 族語E樂園. https://web.klokah.tw/