臺灣本土語言

高頻詞 601–650

播放速度
  1. pnaa

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    voyu, "zou fsuyu eni, te'o pnaa ta koiyo!"

    Voyu:"這是槍,我來射老鷹了!"

  2. 'enepio

    許多人.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo fiho to 'uachumu 'o moat ʉ'n ʉ, sucaefi to a ʉl ʉ 'enepio ci mahcuhcuyu,

    山羊跟著牛走,走過好幾個小丘,

  3. cmoi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    isi teolʉi 'o cmoi, mo toalungu 'o cmoi.

    他看見了熊,熊在釣魚。

  4. 'ahʉyʉ

    一定要

    例句

    mo mainca 'o bʉvnʉ, kukuzo ho i'o evi 'hocimza mako yontan'e, o'ate 'ahʉyʉ ma'tipvongʉ'

    "只要有我們在,就不用擔心!"小花、小草、大樹們說。

  5. yutuka

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo uhto yutuka 'o eiski ho tuocosi, yainca to yutuka o'a os'o cohivi, maica mo'so peyayofʉ.

    老鷹去問兔子,兔子說不知道,因為牠在跑步。

  6. a'vinano

    並且

    例句

    'o nia okono fuzu mamicu yʉepʉngi ho meoino fuzu! a'vinano mo mais'a mo moyomo.

    小山豬已經變成大山豬了! 而且他好像喝醉了。

  7. biebimi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    temia yuyuso 'o ino ho biebimi tomo mafe ci chae.

    爸爸要和媽媽去找好吃的海藻。

  8. teongasi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'oh ma o'a! o'aisi mimha teongasi to buhci 'o tʉfsʉ.

    噢! 不! 老鼠不願意放開甘蔗。

  9. elʉa

    找到

    例句

    mo smo'unu to fuengu 'o yutuka ho biebimi to nghou ho noa to'usnu, cu aamzo 'eopsi o'amocu ihe elʉa. cu hucma, isi elʉa 'o nghou, eʉsvʉta to nghu na hi'hioa to 'ua.

    兔子跑去山裡找猴子求救,天黑了還沒找到。 隔天,他找到了猴子,跟猴子說了鹿的事。

  10. yuevaha

    例句

    cu miteuhi, petohʉya elʉa 'o 'ua. yainca to nghou, 'o osko yuevaha to yutuka ci sungu, ma 'atecus'a ʉmnʉ hociko yooveineni!

    猴子說,你向兔子借了角,現在該還他了吧!

  11. totiski

    同樣的

    例句

    tec'u totiski to cnʉmʉ 'o hiasi bankake to apu'u.

    小布就要跟香蕉樹一樣高了。

  12. su

    2SG

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    nemo oengʉtʉ 'e mi'iyohngi isi ptasmomza ta cicvi. isi teolʉi 'e kaebʉ ci uancʉ. mo seolʉa no mongsi. tuocosi ta mi'iyohngi, "sia su. misu mainci mongsi?"

    燕子在睡覺的時候被水滴吵醒,牠看到了快樂王子正在流淚。 燕子問:"你是誰,你為什麼在哭?"

  13. bʉbʉvnʉ

    花園

    例句

    eni zou bʉbʉvnʉ to fafcuya. 'e fafcuya cu noana'o o'te yuovei. 'o'oko la kaebʉ uhta bʉbʉvnʉ ho peispak'i. bʉbʉvnʉ lasi yaeza ʉmnʉa 'e 'o'oko.

    這是大巨人的花園,大巨人很久沒回來了,孩子們喜歡到花園裡遊戲。 花園也很喜歡這些孩子。

  14. tʉtpʉtʉ

    捉.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    te akoyu no m'ene no ak'emameoi mihin'i tʉtpʉtʉ tamo coni ci hahocngʉ ho conci ci mamespingi no feʉ'ʉ. ho toulʉi tonzovi hocu to'seni ta feoho.

    為了求神,他們抓了一頭公豬和一頭母豬,將豬隻洗淨之後丟到洪水裡。

  15. nʉthʉ

    一起

    例句

    yainca ta ak'i. yuyafo ho peispak'i maincis'a acʉhʉ nʉthʉ. os'o talʉa 'e mihnan'a mo man'i ci yʉʉskʉ tehe poa ohpeohʉ ta hcuyu ho nootoefʉngʉ.

    爺爺說:出去玩怎麼會所有人一起呢? 我想是最近土石流很多,要叫我們下山避難吧!

  16. vioing

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo cono hie, mo tma'congo 'o amosi, isi aʉt'ʉca to inosi nemo yanto vioing.

    有一天,爸爸生病了,媽媽在醫院照顧他。

  17. mi'usni

    朝...走.受焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    i'e voyu lasi asngʉcva mi'usni 'o kulo ho yainca: " yac'ʉ! yusuhngu! tekon'a pasunaeno te'o talʉi. "

    voyu經常對kulo說:"站起來! 坐下! 請為我唱一首歌。"

  18. tote

    例句

    na'no nac'o ne isi talʉi to voyu, 'ana isi i'vaha tuocosi 'o kulo. micu smuman'i tote titha moteovaho ci macucuma ho teovahi 'o kulo.

    voyu聽了很難過,不再繼續問kulo了。 他自己去買了很多材料,用那些材料修理kulo。

  19. pkaako

    逃.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    acʉhʉcu pkaako 'o zomʉ ho yuansou, uk'acu ci isi talʉi cimo moengʉ homo muni ci zomʉ, maezo uk'ana ci isi teolʉi cimo peyayofʉ ci yuansou.

    鳥類和獸類都離開了,聽不到好聽的鳥叫聲,也看不到奔跑的動物。

  20. heetai

    當兵

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    ne ohen'ala aʉt'ʉca to maaya i'o seifu to maaya ihe ocia yaa 'o ma'maica ta fuengu, uk'a ntʉha emo'usnu ta fuengu. 'enepio ci hosa no taia soku 'o ihe pohcing'ha, ohecula sʉ'nova ta taia zoku ne mio 'o uatang ci toomoku, hafa 'omo cono suezopʉ ho suyuni 'o maaya, mo'so botngonʉ'sio 'o heetai to maaya, ho noemʉhʉ 'o soanʉthʉhe, na'no tumi to mahohosa, o'amo suv'ohʉ.

    在日本統治的時代,日本政府為了取得山上的資源,不斷往山林推進。 許多泰雅族的部落被侵犯,讓泰雅族人感到不滿。 於是大頭目Watan,帶領族人奮力抵抗日本人,但日軍人數眾多,武器精良,各部落傷亡慘重,抗爭並沒有成功。

  21. t'ango'u

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yainca ta oko no fuzu, "'amono anan'o kua'onga co t'ango'u!" mo sʉ'no hocu pkaako 'o oko no fuzu.

    小山豬說:"我的腳本來就是黑的!"小山豬生氣地離開了。

  22. sʉlopʉn

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    sʉlopʉn la kaebʉ homo 'apʉpʉyʉ to tutu no mav'ov'o ci cacʉfea. 'i nʉskʉ, sʉlopʉn baito tomo yonto ceonʉ ci tutu no kitposa. mita aveoveoyʉ ho toe'unu maita'e, ma mita o'te buebealʉ ho smopcuku.

    sʉlopʉn 很喜歡蒐集不同植物的種子。 有一次,sʉlopʉn 看到路上有月桃的種子。 她興奮地跑過去,卻不小心跌倒了。

  23. mi'os'a

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    "o'a mi'os'a mici uhne ngesangsi ho toatmopsx, te'ola talxa 'o lema'cohio'u ho nanghia" yainca to oko.

    "我不想去都市讀書,我會想念我的老師和朋友"小孩說。

  24. ta'payo'ʉ

    忘記

    例句

    'oteso ta'payo'ʉ yomuyu!

    不要忘記洗臉哦!

  25. yungku

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yungku

    簍子

  26. 'aeno

    就是

    例句

    pasuya, "zou cuma eni?" voyu, "o 'as 'aeno emucusu sico?"

    Pasuya:"看! 這是什麼?" Voyu:"那不是你的手嗎?"

  27. teongo

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'oa! mo sʉ 'no si teongo, aupcio toekameosʉ.

    哇! 蜜蜂生氣了,快跑。

  28. 'e'evi

    樹林

    例句

    ausuhcu fozu 'o chumu to va'hʉ, ho ausuhcu ca'i, mo na'no smoyo 'o fo'kunge, cu totoefʉngʉ to 'e'evi.

    溪水越來越多、越來越髒,青蛙很害怕,躲進樹林裡。

  29. nemo

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo mayo to pupunga 'o puku, nemo pensohʉ 'o t'oheʉ mainci mo mayʉmʉ, at'inghi isieno 'ahʉya pepʉnga.

    小貓頭鷹拿了杯子來,啄木鳥喝了一口覺得苦苦的,但是還是全部喝完了。

  30. ngiau

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yainca ta ngiau, "o'a i'o cohivi, o'ala'u bonto f'ue."

    貓說:"不知道,我不吃地瓜。"

  31. ahtuo'te

    一定

    例句

    mo mainca no koyusi 'o 'atai 'ate ahtuo'te atpʉtʉ. isicu keematmohi 'o isi aiti ci yoskʉ.

    ’atai覺得自己一定會贏,戲弄起面前的小魚。

  32. huaeca

    似乎

    例句

    "pong! pong! pong!" mo huaeca bitano 'o 'uongʉ.

    "砰! 砰砰! 砰砰!"’uongʉ很得意。

  33. nat'ohaesa

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    ne noana'o, to coni ci hosa pano mosola na'no thicia ci nat'ohaesa, to emoohe moc'o coni ci 'uachumu ho coni ci av'u.

    從前,在一個部落裡有一對很窮的兄弟,家裡只有一頭牛和一隻狗。

  34. micuc'o

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    uk'anacu 'o nia fou to ohaesasi, micuc'o yuso ci bʉnʉvhʉ 'omo nongaco.

    弟弟的獵物都沒有了,只剩下兩顆桃子。

  35. smopayo

    例句

    mo cihi ci foinana te akoyu no uhta pʉpʉngʉ ho smaito'tomʉ micu smopayo ta apangʉ ho mongoi ta moo si.

    有一個年輕人,想要到世界各地去探險,於是他乘著船離開家園。

  36. upena

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yut'inga ta puku. ho yainca 'e yatatiskova. mo angu moteotmuzu ta. 'oyanhoa'tam. acʉhʉ 'e pʉhpʉngʉ. mo fita psoenoyano ci 'a'aausna hocu na'no muei. upena. te'o hafa su ho. uh'to mo sohuyu.

    貓頭鷹回答說:"人類製造了太多的二氧化碳。 整個世界都因為溫室效應的關係而變得很熱。 沒關係,我帶你去涼快的地方。"

  37. peayofʉ

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    toesoso 'e puku. peayofʉ 'e kacaw.

    貓頭鷹飛,Kacaw跑步。

  38. o'as'a

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yutave ci fokunge c'o yu'unu no ok'e fokunge. yutave ci yutuka c'o yu'unu no ok'e yutuka. yutave ci yoskʉ c'o yu'unu no ok'e yoskʉ. o'as'a eno ol'a yainca ci'in. honci a'to 'e cou cu tmuezuhu na ci'in. no ataveisi tasin'a eno honga. no ak'i to.

    青蛙的後代長得跟青蛙的祖先一樣,兔子的後代長得跟兔子的祖先一樣,魚的後代長得跟魚的祖先一樣,這就是所謂的基因吧?! 如果我們鄒族的基因改變了,將來我們鄒族的祖先還會認得我們嗎?

  39. you

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    yainca ta ak'i. ta koankao mo tmaman'i ta kuyai. ten'a nʉthʉ 'e cono you. o'a te eno p'otoefʉngʉ. ma te no uvo

    爺爺說:對啊! 公告上畫那麼多車,又是全村一起出發,不是避難那是要去哪裡?

  40. pitu

    例句

    ihe boeni to meoino yoi no yoskʉ ho epeohi 'omo pitu ci hie i'omo tai haci ci hie mic tmuezuhu feohʉ i'omo tai kiu ci hie mo atofsʉyʉ hocu congeoha

    她們用魚網將七個太陽捕下來,第八個太陽變成月亮,第九個太陽炸開變成天上的星星。

  41. puzu

    例句

    yainca to paicʉ: " teto boemi ta chumu ta pepe ho afsa si puzu! "

    Paicʉ說:"我們用水塔的水來把火熄滅吧!"

  42. 'kio

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    micu ausuhcu mu'ei, micu keolo si chumu ta ecuu. yainca: " ta 'kio: mo angu mu'ei si hie, mo na'no sohuyu si feohʉ, mateto noezuhu ta feohʉ. "

    天氣愈來愈熱,池塘的水都乾了。 青蛙說:"太陽太熱了,月亮很涼快,我們搬到月亮上去吧。"

  43. pantola

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    isi yut'inga ta pasuya ho yainca: " pantola kaebʉ tivhona, pantola kaebʉ timaviya. mo ake'i botngonʉhe 'ola kaebʉ tivhona, 'ola kaebʉ timaviya ho seikacu ci yatatiskova mo 'ohahe vengli, 'ko'ko 'omosola kaebʉ timaviya ci yatatiskova mo epei no tiezuha ho tithahe 'e vhona. "

    Panaya回答說:"有人喜歡用右手,有人習慣用左手。 喜歡用右手的人比較多一點,喜歡用左手的人生活會比較不方便,所以很多本來喜歡用左手的人都選擇改用右手。"

  44. ngoveo

    例句

    hola yonta 'oyona tmopsʉ mo somelala homo tmasvʉtʉ lasi peela tasvʉta 'omo asa'ohe ta nenglei, ho ngoveo ci hia tmasvʉtʉ.

    她在學校是學習能力最出色的學生。 她可以計算出超過她年齡程度,複雜的數學題目。

  45. yuevaho

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo uhto momhino 'o voyu, mo mici mhia fcuyu, ma isi cu'so psʉepʉngneni 'o fcuyu, 'ko'ko micu uhto emoo to pasuya, ho mici yuevaho no fcuyuhe.

    voyu到商店去,原本想要買蛋,但是蛋都賣完了,所以她到Pasuya家,想跟Pasuya他們借一點蛋。

  46. moyai

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    tesi ahtaote yainca to inoconi, o'alas'a poa moyai yʉteʉ 'e haahocngʉ. mi'oc'o baito tomo toehungu mooyai yʉteʉ, o'ami'os'a mooyai yʉteʉ.

    阿姨一定會說,男生不能織布。 我只是在看大家織布,我沒有在織布。

  47. atuhca

    主要.受焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo ʉmnʉ ci sima 'e taivang atngaso ta 'ma'maica, la atuhca ceonʉ mia soovai.

    台灣是一個很好的島嶼,有豐富的資源,所在的位置,是各國貿易的交通要道。

  48. kiokai

    教會

    例句

    ihe hafa uhto o'aisi cohivi ci hpʉhpʉngʉ 'e 'o'oko no, cou, ho asonghoza kioiku no pua 'angmu, ho poa m'ohkuyu to kiokaihe. tahecu pa'ei'usna to katei no 'angmu ho kiokai.

    原住民的孩子被帶到完全陌生的環境,重新教育,他們學習西方的語言,信奉西方的宗教。 然後他們被送往白人的家庭、教會以及孤兒院。

  49. malala

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    i'e sakai na'nosino amo 'ola esvʉtʉ tomo cono emoo, 'e, amo lasi conio aitin'a 'o oko no hahocngʉ, mi'oc'oso hochia zou amohe a'o, os'o itanveni, la butaso tiyou no kioiku, zou oko no'u mamespingi, malala.

    "在許多父權社會及部落社會中,父親通常會因為兒子的作為而有名聲,而我是少數因為女兒而成名的父親,我為她感到非常驕傲。 她爭取受教的權利,為教育發聲。 她是我的女兒,Malala。"

  50. keah'ʉta

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    ne moso tonsoha no 2009 ne mio, mo cihi 'ola yainca satosi nakamoto ci cou, moso m'eac'ʉ to asonghoi peisu no keah'ʉta, yainca "pithopi". 'e satoshi nakamoto la na'no nootoefʉngʉ ci cou, lac'o aiti to unlu, uk'a cila bocfio no axmtʉsi ongko.

    2009年的時候,有個叫做中本聰(Satoshi Nakamoto)的人,建立了第一個加密貨幣,稱為"比特幣"。 中本聰是一個很神祕的人,他只在網路上出現,沒有人知道他的真實身份。