臺灣本土語言

高頻詞 301–350

播放速度
  1. tuyu

    例句

    mo amiyocni 'o puku ho huafeozi, o'amo aomane, micu aʉlʉ tuyu 'o isi tʉtpʉta to puku ci buhci. 'omo tuyu cimo totoefʉngʉ to fuengu ci thokeainʉ isicu acʉha aapayo'a.

    啄木鳥靜靜的看著,不一會兒,貓頭鷹已經抓了三隻田鼠。 三個躲在森林裡的小偷被消滅了。

  2. tonsoha

    一年

    例句

    atavesi ta cono tonsoha. na taini ihe cu hafa tamo 'enepio ci yatatiskova. ho teongasi tamo uk'a yatatiskova ci hosa.

    一年之後,他被這群人放到無人島上。

  3. engha

    訴說

    例句

    yainca ta hurehungu, "aiyoo~ aimu tapeva. te'o eno engha temu talʉi."

    鄰居說:唉呦~你們搞錯了,我唸給妳們聽。

  4. mhia

    例句

    mo uhtola momhino tposʉ 'e 'uachumu ho yainca:" aupcieva paavi si phimhi te'o yʉmeʉmʉ ho mhia tposʉ. "

    ’uachumu去書店的門口,說:"快開門,讓我進去買書。"

  5. teta

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    fa'ei, teko peela fii no osko yainca mo atva'esi ʉmnʉ ci sotva'esi ci macucuma 'o atai, pafi no teta conci soanono."

    pasuya,你也可以送給fa’ei你認為最珍貴的禮物,送給他一份祝福。"

  6. congo

    疼痛

    例句

    mo congo co fnguu'u.

    我的頭痛。

  7. ucei

    芋頭

    例句

    mi'o mici bonʉ no ucei.

    我想要吃芋頭。

  8. tufku

    洗衣服.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    tonzou (toniou) / tufku

    洗(如洗衣服)

  9. faeva

    新的

    例句

    esmi 'o faeva ci temia tmateuyunu, zou voyu 'o ongkosi.

    來了一個新同學,他的名字叫Voyu。

  10. toehungu

    一齊

    例句

    minocu teto toehungu eabobonʉ!

    大家一起開宴會囉!

  11. boemi

    例句

    'o eiho mo boemi to evi ho yonto skoskopnasi ho mooyai 'apangʉ. 'o buhci mo yonto f'uf'usi ho boemi to tʉfsʉ ho teaineni f'uf'u.

    海鳥在上面用樹木建造船身。 老鼠在下面用甘蔗建造船底。

  12. nomo

    [虛]

    例句

    mo yut'ingi si kulo ho yainca honci teovahi te se'eicha ci peisu, honcisu msʉʉe nomo faeva tec'o se'conia, 'a tekoeno ciha a'o ho msʉʉe nomo faeva. "

    kulo回答說:"用來修理所的錢是200元,用來買一個新機器狗的錢是100元,你可以把我丟掉,再買一隻新的。"

  13. ac'ʉhʉ

    例句

    i'e tanivu la asngʉcʉ yonto papai ho yaaioa ac'ʉhʉ ho tac'u meove 'o hie, micu 'eopsi 'anala honga 'o bʉbʉvnʉ ho kukuzo, tac'u tetohʉyʉ maine'e.

    tanivu經常在田裡工作到太陽下山。 等到天黑,看不到花花草草了,她才知道應該要回家了。

  14. kuba

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    ma tee eno uhne kuba, ta'u sʉ'eʉsʉ to yʉsʉ no cou.

    那去聚會所好了,我會穿族服去。

  15. hote

    例句

    cumas'a na tesi hioa ta fuzu hote uhne fuengu?

    山豬今天去森林裡要做什麼呢?

  16. cnʉmʉ

    香蕉

    例句

    tec'u totiski to cnʉmʉ 'o hiasi bankake to apu'u.

    小布就要跟香蕉樹一樣高了。

  17. toa

    去…

    例句

    cu auyu aomotʉ'ʉ 'e yongo ho mainca. os'o talʉa ne auyusi. nghou ho a'o. ne momzan'a foinana leamza toehʉngʉ toa suai. o'u yinʉska kematmohi taini. mita na'no sʉ'no ho tokʉi to suai a'o.

    螃蟹先說話了:我想到以前,猴子和我都還很年輕的時候,我們都會一起摘芒果,有一次我戲弄他,他就生氣地朝我丟了芒果。

  18. meemealʉ

    很會

    例句

    micu petohʉyʉ aezuhu coheʉcʉ yainca no to'hʉngʉ ta haahocngʉ no cou mo mau'to'tohʉngʉhe 'e maamespingi, ho meemealʉ mouyoyai 'ko'kola tmaayaezoyʉhe ta maamespingi 'e haahocngʉ ta cou

    天氣終於變涼快了,鄒族的男人覺得,女人聰明,手藝又好。 因此鄒族的男人都非常聽女人的話。

  19. nte

    假設

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'so aavaho man'i ci hioa a'a s'a ahtu meelʉ uh mai no nte to'tohʉngʉ ho 'so ah man'i ci hioa ne tapangʉ.

    而且有很多工作...我不能照我想的...達邦有很多工作.

  20. tmalʉ

    例句

    fafcuya mo tmalʉ. tamo yimi ta bʉbʉvnʉ. cimo moengʉ ci fihngau. isi uasa ho aiti

    巨人聽到花園傳來悅耳的音樂聲,好奇地前往察看。

  21. coeconʉ

    走路

    例句

    cu 'eopsi kacaw cu coeconʉ maine'e.

    天色暗了。 Kacaw走路回家。

  22. yʉteʉ

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'e avai la maezo mici mooyai yʉteʉ, ho mici poa ma'cohio to inosi: at'inga yainca to inosi o'ala mooyai yʉteʉ 'e hahocngʉ zou hioa ta maamespingi na mooyai yʉteʉ. "

    ’avai也想要織布,希望媽媽教他。 但是媽媽說:"男人是不織布的,織布的是女人"。

  23. televi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    oepʉngʉ no oyofna 'e cono emoo ta pasuya ho yonta taico ho paito ta televi.

    吃完晚飯以後,pasuya一家人在客廳看電視。

  24. fcuyu

    例句

    ne yofna, te pei'i 'o ino, isi aiti homo uk'a fcuyu, isi mi'usni 'o pasuya ho yainca: " tekon'aso to'usni a'o ho mhia fcuyu? "

    傍晚的時候,媽媽要煮晚餐,發現沒有蛋了,就對Pasuya說:"幫我買一些蛋好嗎?"

  25. peelʉi

    例句

    mo na'no kaebʉ tmopsʉ 'e malala, meemealʉ tmopsʉ, man'i 'o sis peelʉi ci h'oe'ea, atva'esi ta 'oyona tmopsʉ nac'o ho isi aiti ta malala ho o'amo acʉhʉ meelʉ tmopsʉ. na 'o'oko no mamespingi.

    Malala很喜歡上學,她讀書很厲害,會很多種語言,她是學校最傑出的學生。 但是Malala發現不是所有小孩都可以上學,這讓她很難過。

  26. teo'ua

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'a teo'ua eni.

    這是雞。

  27. uhta

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    pasuya, "zou pasuya 'o ongko'u. zou emoo'u eni. tekon'a uhta emoo'u!"

    Pasuya:"我的名字叫Pasuya。 這是我的家。 來我家玩吧!"

  28. kuici

    很.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    at'inghi mo ausuhcu kuici smʉnʉ'ʉ.

    可是雨越下越大。

  29. meoisi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    isi teolʉ to feongo 'o eiski, to f'uhu to feongo panton'a coni cimo meoisi ho yonghu ci hopo.

    老鷹發現了山洞,山洞後面還有好大好漂亮的月牙。

  30. okosi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo angu okosi 'o tonʉ to tibu, o'amo maemocvihi to mali.

    tibu的力氣太小了,球丟不遠。

  31. taseona

    早上

    例句

    'o 'ua la huhucmasi uhto aaskiti to va'hʉ ho mimo homo taseona, yainca no koyusi, hoci'u yaa koyua a'ʉmtʉ ʉmnʉ.

    鹿每天早上都會到河邊去喝水,心想,如果我有角就好了。

  32. moatʉ'nʉ

    山羊

    例句

    yainca to moatʉ'nʉ, "bua cuma, cu toczoyʉ 'e hcuyuto, sia nate motano to beoku?" yainca to zomʉ, "te'o usa ho potani"

    山羊說"怎麼辦? 我們的(包含式屬格)山都塌了,誰去阻止大巨人?"鳥說"我去阻止他。"

  33. bankake

    高的

    例句

    tec'u totiski to cnʉmʉ 'o hiasi bankake to apu'u.

    小布就要跟香蕉樹一樣高了。

  34. sʉ'no

    生氣.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'imi tan'e mo na'no sʉ'no hocu popeouna ne oi'i ta hcuyu. 'e nat'ohaesa no hahocngʉ

    因此他非常生氣地把兩兄弟趕到山下。

  35. inosi

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    'e avai la maezo mici mooyai yʉteʉ, ho mici poa ma'cohio to inosi: at'inga yainca to inosi o'ala mooyai yʉteʉ 'e hahocngʉ zou hioa ta maamespingi na mooyai yʉteʉ. "

    ’avai也想要織布,希望媽媽教他。 但是媽媽說:"男人是不織布的,織布的是女人"。

  36. atavei

    之後

    例句

    zou hioa ta yatatikova ci pucu, isi pea'usneni to etʉpʉ hocu hafa to chumu ho peateuyuneni hocu atavei meoino sima.

    人們製造的垃圾,被沖到海裡,順著洋流,聚在一起,變成一個很大的島。

  37. koa

    例句

    yainca ta tanivu: " isicu ausuhca 'ohana lueta teolʉi 'omo timaveiya ci yatatiskova, micu'so acʉhʉcu epei no tiezuhu no tivhona, mo koa vengli ta seikacu, a'fihna cu maezo kakutia 'ola smo'eu cocvo. "

    tanivu又說:"於是,愈來愈難看到喜歡使用左手的人,因為他們都選擇改用右手,除了生活比較方便以外,也比較不會被嘲笑。"

  38. ohela

    他們曾

    例句

    ahoine nio, mohcula meelʉ noteuyunu yaahioa 'e haahocngʉ ho maamespingi, 'ana ohela hupot'fʉnga ta haahocngʉ 'e maamespingi.

    從此以後,男人和女人都可以一起工作,再也沒有男人瞧不起女人。

  39. puutu

    漢人

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    to sima ta hʉngchung mo mav'ov'o ci suezopʉ maitono paivang 'amizoku puutu, i'e suezopʉ eni la acʉhʉ tmalʉ ta sukalo.

    恆春半島有許多族群,像是排灣族、阿美族、漢人,這些族群被斯卡羅統治。

  40. veia

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    maskʉueso /maskʉ veia ueso

    十二

  41. haah'o

    眾人

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    i'o kuba, ohola yoni toʉsvʉsvʉtʉ tomo meoino hi'hioa ta cou a'toana, lea yaeza yoni mah'sʉsʉftʉ to haah'o,

    至於部落男子會所,過去是鄒族長者講述與訓勉的空間

  42. hcuyu

    山頂;山丘

    例句

    la na'no emafe to mon'a noe'in'i ci eh ʉng ʉ 'o moat ʉn ʉ, at'inghi 'o isi yoni ci hcuyu tan'e mo faaf'oh ʉ 'o eh ʉng ʉsi ho 'oha mafe.

    山羊很喜歡吃小小的嫩葉,但是他住的這座山上,葉子又大又不好吃。

  43. teolʉi

    看.LF

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    isi teolʉi 'o ta'cʉ mo 'otole.

    他看見了山羌,山羌在跳舞。

  44. mo'so

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo uhto okono zomʉ 'o eiski ho tuocosi, yainca to zomʉ o'a os'os'a cohivi, maica mo'so pasunaeno.

    老鷹去問小鳥,小鳥說不知道,因為牠在唱歌。

  45. mimo

    喝.主焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo uhto 'ua 'o eiski ho tuocosi, yainca to 'ua o'a os'o cohivi, maica mo'so mimo to chumu.

    老鷹去問鹿,鹿說不知道,因為牠在喝水。

  46. yayo

    出生

    例句

    teto na'a teaineni eabobonʉ 'o ak'i ho ba'i hote hiesi no yayo!

    我們要辦慰勞爺爺奶奶的饗宴!

  47. a'ʉmta

    真的.受焦

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    mo mi'unu to yutuka 'o 'ua ho yainca, oso a'ʉmta ʉmnʉa 'e sungu eni, ma apaezuma poa iceopnguneni a'o!

    鹿對兔子說,我真的很喜歡這對角,就讓我一直戴著它吧!

  48. ahta

    曾經

    例句

    miteuhi no yofna. 'e uancʉ. teolʉ ta ceonʉ cimo mihno ta tofsusa. ci oko no mamespingi. si tofusa ta oko no mamespingi. mo supeohʉ su'ta chumu. honci uk'a peisu ho maine'e ahta o'te tiusna to amo si.

    第三天晚上,王子看到了路上賣火柴的女孩,女孩的火柴都掉到水裡了,如果女孩沒帶錢回家,她會被爸爸揍的。

  49. avai

    人名

    這個詞還沒有單獨的錄音

    例句

    zou oko no hahocngʉ 'e avai la no'upu tomo noaskiki ta e'tʉpʉ ci hosa.

    ’avai是一個小男孩。 他和家人住在一個靠近海的部落。

  50. peisia

    禁忌

    例句

    hola seolʉano meesi, la man'i ci peisia, o'ala aaso to yoskʉ, o'ate bonʉ to nengi ho t'ocnga, o'ate 'aʉnpʉnpʉ ya'ei.

    正在祭祀時,有很多禁忌,不能碰觸到魚,不可吃蔥蒜類,不能亂講話。